Seznam potřebných změn v knížce, zhruba totéž je vyznačeno v pdf

První je u slovenského preslovu, taková hnidopišská.

(str.) 6 v popisku na začátku - "gramu" vypustit, pěkná blbost..

        a níže, Watt ten stroj opravdu patentoval r 1769, tož odkud je
   ten rok 1769, jak odstavec uvádí mezi letopočty 1769...

7, oproti originálu chybí v grafu křivka pro saúdskou ropu

14, místo "predpoklad" patří dole vpravo např. "scénár s rizikom"

17, v prostřed patří dvakrát "ľadového" místo "ľadovcového" (neskládá se z 
ledovců, ty jsou občas až na jeho úpatí)

24, tohle je opravdu těžká váha:

   power je u nás buď výkon, nebo příkon. Ale ten popisek vlevo, aji text 
tučně vpravo v hlavním textu je pomatený. Patří tam jen:

  "Výkon je rýchlosť odovzdávania energie", "získavanie" je nemístné

    a v popisku pak místo
  "získavanie aj" patří "odovzdávanie aj".

29 v tabulce: je to ta horní hodnota, "spaľovacie teplo", ne "výhrevnosť"

33 p.p. vpravo: musí být mezera mezi kW a p - není to jiná jednotka než
  kW. Jen se tím naznačuje, že dané zařízení nedává takový výkon vždy, ale
  jen nanejvýš -- stejně jako jakékoliv jíné, např. automobilový motor.

36: p.p. patří "napr. CH4"

38: patří "_na_ 60 %"

     a dole pak "strechy", ne "steny"

42 vlevo: "elektrickej práce", vpravo v bodě 1: "elektrinu alebo teplo"
  (žádná elektrická, ba ani tepelná energie neexistuje)

43 v grafu patří jen: "ozdobnica na elektrinu"

46 vlevo nahoře "priemerný _prí_kon", ne výkon

47 opět vpravo: "príkonu", a ta barva v pravém obrázku je červená, v orig.
    rajčatová, ne oranžová...

52 "výmenníka tepla" je špatně, "predavača tepla" správně. Viz podrobně
http://www.veronica.cz/?id=152#strucny_prehled
a tam část Výměník teplot alias předavač tepla

53 vpravo nahoře nepatří "tisícoch", je to jen v kWh

59 nahoře pět kousků k vyškrtnutí, jeden ke změně:
   P.P. je nepatričná - vyplytvané sú v každom prípade tie dve tretiny,
  ktoré idú cez chladiace veže elektrarní.
  žiarovka je zavádzajúce (nesvietia žiarom), fluorescenčná nadbytočné
  (žiarivky sú všetky fluorescenčné), nie všetky lampy na uliciach sú
  sodíkové, podstatných je iba tých 100 W, a sodíkové výbojky okrem
  extrémne silných majú najviac 100 lm/W - tie posledné dva nedostatky sú
  aj v origináli

65 nahoře druhý nadpis tabulky patří 30 až 50

77 dole 2x ne zeleniny, ale rastlín (

78 Energia - ne "viazaná v", i když to je kalk originálu, ale:
    pripadajúca [..., ďalej ju nazývame šedá - pozn. prekl.] na európske 
hnojivá
    - důvod viz
    http://amper.ped.muni.cz/pasiv/pojmy/seda.html

79, 80, pak 88-90 i s poznámkami, pak 94 a 95 a pak občas ještě dál:
    dtto -- vše je vhodné nějak přeformulovat, bude to pak mnohem
    srozumitelnější i pro laiky

81, 82 a všude dál: je nezbytné se držet korektního "slapy" a nenahrazovat
  to přílivy a odlivy. Jinak vznikaji nesmysly. V textu jsem to vyznačil
  jen dvakrát. Knížka se holt má stát normotvornou pro slovenský jazyk a
  energetické využití dmutí moře.

86 v popisku patří:km2

97 dát "horúce" místo "najteplejšie" (věta je formulovaná jinak než v
    originále, jiné musí být i adjektivum)

104 v prvním odstavci ke konci "nepomerne" je přehnané. O hodný kus...
    apod.




116 odviazanú, uvolnenú, šedú

147 čepradlá...

151 p.p.: Ktoré elektrárně by znížili výkon, keby bolo tepelných čerpadiel
    menej? Istotne nie také, ktoré produkujú najmenej oxidu uhličitého, ale
    také, ktoré majú vysoké palivové náklady, teda aj veľké skleníkové
    emisie. Dokiaľ také jestvujú, a tepelné čerpadlá neodoberajú elektrinu
    iba vo chvíľach, kedy je elektriny s ozaj malou uhlíkovou stopou
    nadbytok, neprestavujú až také múdre riešenie

168 a 175: GWr nie je dobré značenie, aj keď autor užíva GWy:
    lepšie, medzinárodne standardne:
    "GWa (gigawatt-rok, latinsky annus, preto značka a)"

    (výskyt iba všade na tejto strane a vo vysvetlivkách k nej na str. 175;
    bežné užitie tejto značky je napr. u mernej spotreby domov, kWh/m2a)

173 p.p v závere textu: patrí ohrievanie, nie oteplenie. Len to prvé sa
    merí ve wattoch (na m2), druhé iba v kelvínoch.

199 dole:
     pri rekuperačnom brzdení, nie pri "obnovovaní bŕzd"
     (jediný výskyt tu, inde je to OK)

201 hore:
     Namiesto doslovného prekladu sa hodí písať explicitne:
     "Objem (V), ak potrebujeme uskladniť 100 GWh, sa počíta..."

203 hore v 3. odst. radšej pekne a celkom správne:
       "... krajina potrebovať a ako ju budeme získávať"
     namiesto pre energiu nie veľmi sa hodiacich:
       "spotrebúvať" a "vyrábať"

219 hore v obrázku: nuclear decommissioning sa má opísať
      "likvidácia jadrových elektrární"
     (iba ích odstavenie by malo náklady rádove menšie; ide o takú
      premenu týchto zariadení, aby v ních nebolo nič radioaktívne)

223 odstrániť "

227 vprostred, vo vete Ako plán B... treba písať napr.:
      "spoľočnosť Dino-zariadenia jednoducho kúpila Eko-zariadenia"


273 obrázok C.7, zrušiť prílišné orezanie na stranách, aby bolo vidno
     konce krídel ako v origináli, a zmeniť poslednú vetu na:
      "Žltý štvorec má plochu As, druhú mocninu rozpätia krídel."

290 Okná, stĺpec Novšie budovy má mať údaj 1,5
     a ten Najlepšie budovy 0,8
                                 -- tak to treba zmeniť aj v origináli
     (autor, ako vieme, veľmi nepozná pasívny štandard)

291 tu začína problém s názvom veličiny s jednotkou "dennostupne".
     MacKayov názov "temperature demand" je jeho originálny. Dá sa len
     vítať, že úžitočnú a bežnú veličinu, ktorá akosi ešte nemá názov,
     nejako pomenoval.
     V rostlinárstve sa užíva "accumulated temperature demand",
     čo je ale skutočne to, čo rastliny potrebujú. Teda fakticky aký
     potrebujú
                   Integrál teplotného rozdielu

  Tá veličina sa nedá označovať ako "požadovaný teplotný rozdiel" (ten by 
sa meral v kelvínoch, a musel by to byť ozaj rozdiel dvoch veličín, čo nie 
je), ani "spotreba teploty" (to je názov až šialený, ťažko si predstaviť, 
čo by mohol znamenať). Dala by sa opísať kalkom "teplotná požiadavka". 
Fyzikálne jasnejšie je písať "teplotný integrál", to je kratšie ako 
"integrál teplotného rozdielu" či celkom explicitne "časový integrál 
rozdielu teplôt". Z takých názvov snáď vidno, že má rozmer teplota x čas. 
Ináč sa dá užívať aj veličina akumulovaný teplotný rozdiel, ale tá má 
rozmer iba teploty, je to súčet priemerného rozdielu teplôt po 
jednotlivých dňoch. Napokon, v praxi je bežný termín "počet dennostuňov", 
čo je ale iba číslo, teplotný integrál delený kelvínodňom.

Navrhujem ten kalk "teplotná požiadavka" s poznámkou prekládatelov 
uvádzajúcou, aký by bol presný názov tejto veličiny

293  -- tu ale na pod obrázkom a na koncu odstavca, ktorý o ňom píše, je
     názov "požadovaný teplotný rozdiel" správny. Je to iná veličina, s
     iným rozmerom (len teploty), tu chybuje MacKay -- nie je možné užívat
     rovnaké označenie pre dve veličiny s rôznými rozmermi, aj keď sú
     úmerné.

297  predavač tepla, alebo tepelný výmenník...

298  42 kWh/m2/rok, t.j. 5 W/m2; pre pre primárnu energiu (tá je až
      trojnásobná, keď ide o elektrinu) je to ...
          (MacKay sa v pasívnom štandarde nevyzná...)

303  patrí "(viď E.18)", odkaz "(rovnica (E.7))" je nonsens,
    aj v origináli

312  v popisku vlevo patří ne "ohybu vody", ale "pohybu vody"
     (a okrem toho, všade v kapitole patrí "slapových", nie "prílivových")

322 šedá...