Existenciu vysoko rozvinutých kultúr možno ukončili dopady meteoritov Londýn 7. novembra (TASR) - Existenciu vysoko rozvinutých kultúr Sumerov na sútoku riek Eufrat a Tigris a starého Egypta ukončil pravdepodobne dopad meteoritu. Pri odvodňovacích prácach v južnom sa odkryl kráter, ktorý je pozostatkom prírodnej katastrofy pred 4300 rokmi, uviedol geológ Sharad Master z juhoafrickej University of the Witwatersrand pre britský denník Telegraph. Master študoval na družicových záberoch priebeh kopania kanálov v juhoirackom regióne al-Amarah. Asi 15 kilometrov severozápadne od sútoku Eufratu a Tigrisu uvidel približne tri kilometre široké, okrúhle jazero, ktoré predtým vysušili. Uprostred jazera je zreteľne vidieť val v tvare prstenca, ktorý zostáva po dopade meteoritu. Usadeniny v blízkosti vysušeného jazera sú pomerne mladé, takže dovolili približné datovanie vzniku krátera. "Usadeniny v tomto regióne sú veľmi mladé, takže tento kráterovitý útvar musel vzniknúť v uplynulých 6000 rokoch - jedno akým spôsobom," povedal Master. Presnejšie datovanie umožnia analýzy vzoriek hornín z dna jazera. O katastrofických následkoch dopadu meteoritu v sile niekoľkých stovák atómových bômb nemôže byť podľa Mastera pochýb. Pred 4000 rokmi bola oblasť v Iraku zatopená plytkým výbežkom mora. Dopad musel vyvolať obrovské záplavy a požiare. Odborník na meteority Benny Peiser z Univerzity Johna Moora v Liverpoole potvrdil reálnosť teórie svojho juhoafrického kolegu. Len nedávno sa našli v Argentíne krátery po meteoritoch z rovnakého obdobia. Nie je vylúčené, že v tom čase skrížila obežnú dráhu Zeme väčšia skupina týchto nebeských telies. O vplyvoch prírodnej katastrofy na dávne kultúry sa dá len špekulovať, pretože nie sú písomne doložené. Zaujímavý však je súčasný zánik sumerskej kultúry a vzniku semitskej Akkadskej ríše kráľom Sargonom asi v roku 2350 pred n. l. V tomto období vznikol aj babylonský epos o stvorení sveta, ktorý rozpráva o tom, ako boli bohovia chaosu vykázaní do neba v podobe súhvezdí. Aj v niektorých variantoch známeho eposu o Gilgamešovi sú zmienky o povodniach a požiaroch. Fekri Hassan, profesor na University College v Londýne, pred niekoľkými mesiacmi dokázal, že dlhotrvajúce obdobie sucha a hladomoru položilo na kolená Starý Egypt. Zo vzoriek hornín sa začiatok tohto nepriaznivého obdobia stanovil rokom 2200 pred n. l. Množstvo zrážok v Egypte pokleslo o 20 percent a úrodných záplav Nílu drasticky ubudlo. 12 hy 070741 nov 01