<!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.0 Transitional//EN">
<HTML><HEAD>
<META http-equiv=Content-Type content="text/html; charset=iso-8859-2">
<META content="MSHTML 5.50.3825.1300" name=GENERATOR>
<STYLE></STYLE>
</HEAD>
<BODY bgColor=#ffffff>
<DIV><FONT face=Arial size=2>Vazeny pan Dusek, s vasimi zavermi v poslednom 
dieli serialu "V Ohnisku" (meteori) v podstate suhlasim, ale dovolil som si 
upozornit na niekolko nepresnosti, kedze v diskusii na tuto temu mi svedoie 
povoluje oznacit moju osobku za zainteresovanu. Rozhodne sa nemienim porovnavat 
s ludmi, ktorych ste uvadzal, ale cas ked sa aktivne niecim takym zaoberali je 
uz asi fuc. V kazdom pripade to co tu pisem mam len z osobnych skusenosti a 
kedze som urcite este vsetko nezazil mozem sa mylit. V takom pripade privitam 
akukolvek krytiku. Bohuzial z povodne zamyslanych par viet sa stalo 
cosi, co odzrkadluje vsetko, co mi prave behalo hlavou. Snad z toho aspon niekto 
nieco bude rozumiet.</FONT></DIV>
<DIV> </DIV>
<DIV><FONT face=Arial size=2>Zacal by som pozorovanim malymi dalekohladmi. 
Projektu uvedeneho v IAN som sa nemohol zucastnit, kedze som mal sotva par 
rokov, ale s tymto druhom pozorovani som sa uz stretol. Pokial viem pouziva sa v 
sucasnosti len pri sledovani meteorov s nizkou magnitudov, ktore mozu tvorit 
samostatny roj, alebo slabsiu ale obvykle vydatnejsiu zlozku inac jasneho roja. 
Kedze sa ziskane vysledky priamo spracuvaju do protokolov a je obvikle potrebne 
zaslat ich do centrali IMO co najskor, nehrozi v sucasnosti moznost ich 
nakopenia bez patricneho spracovania. Takyto druh pozorovani je sice zriedkavy, 
ale moze byt velmi uzitocny. Dalsia vec je, ze pri tom nevihnutne pouzivame 
bezne zakreslovanie do prislusnych map, kedze inac sa udaje ako rojova 
prislusnost v malom zornom poli nedaju urcit. Ale s touto jedinou vynimkou 
zakreslovanie meteorov v sucasnosti uz nieje zdaleka take dolezite ako kedysi. 
Je to sposobene nepresnostou, ktorej sa nemohli vyhnut ani skuseny 
pozorovatelia. Najme ak sa zakresluju slabe meteory neviraznych rojov. (Pri tych 
viraznejsich zakreslovanie nieje potrebne.) Ako nahrada sa casto pouziva 
udavanie parametrov vyska nad obzorom, dlzka, rojova prislosnost pripadne typ. 
Na zaklade tychto udajov sa v kombinacii s poziciou zorneho pola da relativne 
presne rekonstruovat draha meteoru a pozorovatel nestraca cas zakreslovanim, 
moze sa venovat dalsiemu pozorovaniu a udaje priebezne dyktovat na dyktafon. 
Presnost takychto merani je pre vacsinu pozorovani viac nez postacujuca, takze 
sa uz zakresluje len vo zvlastnych pripadoch, ak su vopred ziadane velmi presne 
hodnoty parametrov ako pozicia, smer a dlzka meteoru. Po pravde pozorovanim 
meteorov sa zaoberam uz par rokov a k niecomu takemu som sa dostal akurat tak v 
starsej literature nehovoriac o tom, ze pre vacsinu odbornikov je podstatne 
magnitudove rozdelenie a casovi priebeh oktivity roja. Ak mozu byt udaje kedysi 
ziskavane zo zakreslovania v sucasnosti predsa len trochu uzitocne, zistuju sa 
ovela presnejsie pomocou CCD kamier. (Vyuzitelne su ale len kvalitnejsie 
pristroje ST7-8 ... pokial mozno na pointovanej montazi.) Je pre mna zahadou, 
preco ste tuto techniku tentoraz oznacili ako neoptimalnu. Pravda je pravi opak. 
TV kamery su totizto v danom pripade temer nepouzitelne, kedze maju podstatne 
mensiu citlivost a aj dalsie nedostatky ktore ste uz strucne vymenovali. Ich 
hlavnou prednostou je presne zistenie casu ukazu, ten ale pri vacsine pozorovani 
staci udavat s presnostou na minuty, takze tento druh techniky sa pouziva len 
pri viacstanicnych pozorovaniach, kde je potrebne kvoli spetnemu identifikovaniu 
meteoru udavat cas s presnostou na sekundy a lepsou. Pri takychto pozorovaniach 
sa zistuje presna pozicia ukazu v trojrozmernom priestore. Ak je to mozne 
kombinuju sa s radarovym pozorovanim (pokriva vyzsie vrstvy atmosfery kde este 
nenastal vizualne pozorovatelny ukaz). Tieto pozorovania si vsak vyzaduju 
skusenyh meteorarov, drahe vybavenie a vynikajucu koordinaciu niekdy aj na 
medzinarodnej urovni, takze su pre beznych amaterov nedostupne. Uvadzam ich tu 
ale preto, ze programi ktore su v tomto seriali rozoberane su aj (a v niektorych 
pripadoch iba) zalezitostou malych a strednych hvezdarni, akych je v nasich 
koncinach drtiva vacsina. Mymochodom tento druh pozorovania ste vobec 
nespomenul, hoci najvacsi a snad i jediny funkcny meteoridsky radar strednej 
europy sa nachadza v Cechach v Ondrejove. Tym by bola zodpovedana aj otazka, 
ktora hvezdaren v Cechach by sa takymto pozorovanim mohla zaoberat. Je pre mna 
vskutku zarazajuce, ze u vas je meteorarska astronomia nedostatocne 
organizovana a pre vacsinu amaterov nezaujimava, kedze susedne Slovensko je 
v danom pripade clenom svetovej elity. (Rad sa pochvalim. Existuje tu skupina 
pozorovatelov, najme okolo hvezdarne v Rimavskej Sobote, ktora to vsetko 
organizuje, ale aj v Banskej Bystrici a Ziari nad Hronom, sem si dovolim zaradit 
aj svoju malickost, ako i par jednotlivcov z Kysuckeho Noveho Mesta, Bratislavy 
a Presova. Tyto ludia sa danym druhom pozorovani zaoberaju pravidelne a na 
vysokej urovni, za co ich stastena obdarila celym radom vinikajucich vysledkov.) 
Pozorovanie meteorov je tu rozsirene najme preto, ze si nevyzaduje enormne 
financne naklady a komplikovane pristrojove vybavenie. Tento fakt roby z 
meteorarskej astronomie obor priam predurceny pre amaterov, kedze sa v danom 
pripade od profesionalov lisia len skusenostami a organizovanim pozorovani. To 
vsak v dnesnej dobe internetu nieje ziaden priepastny rozdiel. Jedna sa o 
skutocne plnohodnotne vyuzitie casu straveneho pod oblohou a fakt, ze krasu 
vesmiru mozeme bezkonkurencne najlepsie obdivovat vlastnymi ocami k tomu vyrazne 
prispieva. Este ziaden snimok hoci z tych najlepsich teleskopov na mna neurobil 
taky dojem ako nocna obloha mimo mesto. Preto by som chcel nazaver vyzvat 
Ceskych astronomov aby sa zapojili do programov pozorovania meteorov. 
Rozhodne to stoji za to.</FONT></DIV>
<DIV><FONT face=Arial size=2><BR>P.S.: Po precitani reakcie pana Bocku uvadzam 
spresnenie ohladom kamerovej techniky. CCD kamerami rozumiem "snimaci prvek CCD 
v rezimu dlouhodobe akumulace signalu s naslednym vycitanim do pocitace" Pod 
pojmom TV kamera sa schovava zariadenie ako napr. OSCAR a dalsie kamery ktore 
pracuju sice s CCD cipom, ale v TV mode. Bezne sa pouzivaju najme na pozorovanie 
zakrytov. Pri ulohe ktoru som im prisudil v pozorovani meteorov, sa jednalo 
samozrejme o kameru s teleobjektivom bez specialnych prvkov ako su zosilovace 
svetla. S tymito "hrackami" ako aj s dalsimi specialnymi pristrojmi ako su 
stopofoty sa "hraju" len profesionaly ci poloprofesionali zdruzeny okolo vacsich 
hvezdarni a v pripade stopofotov i to len vo vinimocnych pripadoch mimoriadne 
aktivnych ci jasnych rojov, kedy je mozne ich pouzitie. Na ozrejmenie situacie, 
pocet spektier stop meteorov ziskanych na celom svete sa da spocitat na prstoch 
ruk a aj to nie vsetky za daco stoja. S tymito unikatnymi masinkami som sa 
osobne stretol len na velkych expediciach ako boli Leonidy v Spanielsku 1999 ci 
v Mongolsku 1998, no a bezny smrtelnik ich mal moznost vydiet i na 
celoslovenskej expedicii za letnymi rojmi v Dubakove, na Slovensku sice ale bol 
to koniec sveta a tak sa tam dostavila len tradicna partia fanatikov. Obavam sa, 
ze do ruk obycajneho amatera sa len tak lahko nedostanu a teda sa nad nimi uz 
nebudem rozplivat.</FONT></DIV>
<DIV> </DIV>
<DIV><FONT face=Arial size=2>S prianim peknej oblohy Matej 
Korec</FONT></DIV></BODY></HTML>